Syndróm vyhorenia a stres: ako ich zvládať podľa stoikov a klasikov

Stres pozná každý: termín, ktorý nestíhate, chorý rodič, hádka v práci. Krátkodobý stres k životu patrí a často nám pomôže zvládnuť výkon. Problém nastáva, keď napätie trvá mesiace a človek si nemá kedy oddýchnuť. Vtedy môže prísť stav, ktorému sa hovorí syndróm vyhorenia: hlboká únava, odpor k práci a pocit, že nech robíte čokoľvek, nemá to zmysel. Tento článok vysvetľuje, čo je vyhorenie, ako ho rozpoznať a čo o preťažení napísali klasici, ktorí o pokoji mysle premýšľali dávno pred nami.

Čo je syndróm vyhorenia

Svetová zdravotnícka organizácia opisuje vyhorenie (anglicky *burn-out*) v Medzinárodnej klasifikácii chorôb ako jav spojený s dlhodobým pracovným stresom, ktorý sa nedarí zvládať. Výslovne ho neradí medzi choroby, ale medzi faktory, ktoré ovplyvňujú zdravie. Opisuje tri hlavné stránky:

• vyčerpanie: nedostatok energie, únava, ktorá nezmizne ani po víkende,
• odcudzenie od práce: rastúci odstup, cynizmus, negatívne pocity voči práci a ľuďom okolo nej,
• pocit neúčinnosti: dojem, že nič nezvládate a že vaša práca nič neprináša.

Vyhorenie väčšinou nepríde zo dňa na deň. Často sa začína u ľudí, ktorým na práci veľmi záleží: berú na seba čoraz viac, prestanú oddychovať a dlho si nepripúšťajú, že už nevládzu.

Príznaky vyhorenia

Ľudia, ktorí vyhorenie zažili, často opisujú tieto príznaky:

• únava aj po spánku, ťažkosti so sústredením a pamäťou,
• podráždenosť, strata radosti z vecí, ktoré predtým bavili,
• nechuť ísť do práce, pocit, že všetko je „len povinnosť“,
• problémy so spánkom, bolesti hlavy, chrbta alebo žalúdka, častejšie choroby,
• uťahovanie sa od priateľov a rodiny.

Tieto príznaky však nie sú návodom na domácu diagnózu. Podobne sa môže prejaviť depresia, úzkostná porucha, choroba štítnej žľazy, chudokrvnosť alebo iné telesné ťažkosti. Preto je dobré dať si únavu, ktorá trvá týždne, vyšetriť u lekára. Viac v časti *Kedy vyhľadať pomoc* na konci článku.

Ako zvládať stres: čo je a čo nie je v našej moci

Stoický filozof Epiktétos bol otrokom, kým sa stal učiteľom filozofie. O tlaku, ktorý človek nemôže ovplyvniť, teda vedel svoje. Jeho Príručka stoika sa začína vetou, ktorá je dodnes jadrom mnohých postupov na zvládanie stresu:

„Niektoré veci sú v našej moci, iné nie.“

V našej moci je podľa Epiktéta to, ako veci posudzujeme, o čo sa usilujeme a čomu sa bránime. Mimo našej moci je telo, majetok, povesť a to, čo robia druhí. Kto sa trápi hlavne tým druhým, napríklad náladou šéfa alebo tým, čo si myslia kolegovia, vyčerpáva sa v boji, ktorý nemôže vyhrať.

Druhá Epiktétova myšlienka sa týka toho, odkiaľ sa napätie berie:

„Ľudí nepokojujú veci, ktoré sa dejú, ale mienky o tých veciach.“

Neznamená to, že si stres „vymýšľate“. Preťaženie je skutočné. Epiktétos však upozorňuje, že k udalosti, napríklad k e-mailu od nadriadeného, si takmer vždy pridáme vlastný výklad: „Zase som to pokazil“, „Vyhodia ma“, „Nikdy to nestihnem“. A ten výklad nás často vyčerpáva viac než samotná udalosť.

Čo skúsiť: vezmite si papier a rozdeľte ho na dva stĺpce. Do prvého napíšte, čo vás ťaží a čo môžete ovplyvniť (požiadať o posunutie termínu, povedať nie ďalšej práci, ísť skôr spať). Do druhého to, čo ovplyvniť nemôžete. Pri prvom stĺpci si vyberte jeden krok na zajtra. Pri druhom si skúste priznať, že starosť oň vám nič neprinesie.

Epiktétos radí začať pri maličkostiach. Keď sa rozleje olej alebo nevyjde niečo drobné, má si človek povedať:

„Za túto cenu sa predáva sloboda od zmätku, za túto cenu sa predáva pokoj, ale zadarmo sa nedostane nič.“

Pokoj teda nie je dar, ktorý jedni majú a druhí nie. Je to zručnosť, ktorú sa dá učiť na drobných každodenných nepríjemnostiach. Viac o stoikoch nájdete v článku Stoicizmus: čo to je a kde začať.

Arnold Bennett: menej je niekedy liek

Anglický spisovateľ Arnold Bennett napísal knihu Ako žiť naplno 24 hodín denne pre úradníkov, ktorí chceli mať zo života viac než len prácu. Dnes sa cituje hlavne ako kniha o práci s časom, ale obsahuje aj varovanie, ktoré by si mal prečítať každý, kto je preťažený. Bennett píše:

„…ak vás obyčajná denná práca tak vyčerpáva, je rovnováha vášho života zlá a treba ju upraviť. Schopnosti človeka nemajú byť vyčerpané obyčajnou dennou prácou.“

Bennett z toho síce vyvodzuje hlavne radu lepšie využiť večery, no samotná myšlienka platí aj pre vyhorenie: keď vás práca dlhodobo vyčerpáva, nejde o osobné zlyhanie. Je to signál, že sa niečo musí zmeniť.

V závere knihy varuje aj pred opačným extrémom, pred programom takým nabitým, že sa z neho stane väzenie. Človek potom podľa neho myslí stále len na to, čo ho čaká:

„Takto človek môže prísť k tomu, že existuje ako vo väzení, a jeho život môže prestať byť jeho vlastným.“

A pridáva radu, ktorá znie takmer ako z modernej psychológie:

„Zlo nevyvierá z toho, že človek nepružne trvá na tom, o čo sa pokúsil, ale z toho, že sa spočiatku pokúsil o priveľa, že naplnil svoj program, až pretekal. Jediným liekom je program prestavať a pokúsiť sa o menej.“

Bennett tiež priznáva, že teraz, keď má jeden deň v týždni bez programu, „intenzívne oceňujem mravnú hodnotu týždenného odpočinku“. Medzi jednotlivými činnosťami odporúča päť minút úplného pokoja: vedome ich premárniť a nič pritom nerobiť.

Čo skúsiť: prejdite si svoj týždeň a škrtnite jednu vec, ktorú robíte len z pocitu povinnosti. Nechajte si aspoň jeden deň alebo poldeň bez plánu. A medzi stretnutia si doprajte päť minút, keď nerobíte nič.

Pohyb, čerstvý vzduch a otužovanie

Bavorský kňaz Sebastian Kneipp, po ktorom sa volajú kneippovské chodníky, odporúčal jednoduché každodenné zvyky: prechádzky, vetranie, chôdzu naboso a krátke otužovanie studenou vodou. V jeho knihe Moja vodoliečba stojí:

„Najprirodzenejší a najjednoduchší otužovací prostriedok spočíva v chôdzi naboso.“

Kneippa tu nespomíname ako liek na vyhorenie. Pravidelný pohyb a čas vonku však mnohým ľuďom pomáhajú „vypnúť hlavu“ a lepšie spať. Môžete ich brať ako príjemný zvyk, ktorý dáva dňu rytmus. Ako začať a pre koho otužovanie nie je, opisuje článok Otužovanie podľa Sebastiana Kneippa.

Zhrnutie: čo na stres radia klasici

1. Oddeľte, čo je a čo nie je vo vašej moci, a sily dávajte len do prvého (Epiktétos). 2. Všímajte si svoj výklad udalostí. Často ťaží viac než udalosť sama (Epiktétos). 3. Keď vás práca dlhodobo vyčerpáva, upravte rovnováhu života, nielen výkon (Bennett). 4. Pokúšajte sa o menej a doprajte si deň bez programu (Bennett). 5. Choďte von a hýbte sa, nie ako výkon, ale ako oddych (Kneipp).

Kedy vyhľadať pomoc

Klasici môžu pomôcť pozrieť sa na veci s odstupom, ale nenahradia lekára ani terapiu. Vyhľadajte odbornú pomoc, keď:

• únava, nespavosť alebo smútok trvajú dlhšie než dva týždne,
• nedokážete pracovať alebo zvládať bežné veci,
• máte telesné ťažkosti, ktoré si neviete vysvetliť,
• myslíte na to, že by bolo lepšie nežiť.

Prvým krokom môže byť všeobecný lekár, ktorý vylúči telesné príčiny a odporučí ďalší postup. Pomôcť môže psychológ alebo psychoterapeut. Keď sa potrebujete porozprávať hneď, volajte Linku dôvery Nezábudka 0800 800 566 (nonstop a bezplatne). Pri ohrození života volajte 155 alebo 112.

Knihy k téme

Príručka stoika (Enchiridion) od Epiktéta a Ako žiť naplno 24 hodín denne od Arnolda Bennetta vychádzajú v nových kompletných prekladoch ako e-kniha aj audiokniha. Obe sú krátke a dajú sa čítať po kúskoch, aj keď nemáte silu na dlhé čítanie. Výber z Kneippovej Mojej vodoliečby obsahuje jeho rady k otužovaniu a zdravému životu. Ďalšie knihy nájdete v téme Filozofia pre život. Mohol by vás zaujímať aj článok Prokrastinácia: čo proti nej radia klasici.