Stoicizmus: čo to je a kde začať čítať

Stoicizmus je filozofický smer, ktorý vznikol v starovekom Grécku a dnes zažíva veľký návrat. Neučí, ako potlačiť city a byť „ako kameň“, ako si mnohí myslia. Učí rozlišovať, čo máme vo svojej moci a čo nie, a sústrediť sily na to prvé. Preto ho dnes čítajú podnikatelia, športovci, lekári aj ľudia, ktorí prechádzajú ťažkým obdobím.

Odkiaľ sa stoicizmus vzal

Smer založil Zénón z Kitia v Aténach okolo roku 300 pred naším letopočtom. Učil v Maľovanej sieni, po grécky *Stoa Poikilé*, a podľa nej dostali jeho žiaci meno stoici. Zo starších stoikov sa zachovali iba zlomky. Dnes najčítanejšie texty pochádzajú od troch neskorších rímskych stoikov:

• Seneca (asi 4 pred n. l. až 65 n. l.), štátnik, vychovávateľ cisára Nera a autor *Listov Luciliovi*.
• Epiktétos (asi 50 až 135 n. l.), pôvodne otrok, neskôr prepustený a uznávaný učiteľ filozofie.
• Marcus Aurelius (121 až 180 n. l.), rímsky cisár, ktorého osobné zápisky poznáme ako *Hovory k sebe*.

Hlavná myšlienka: čo je v našej moci

Jadro stoicizmu zhŕňa prvá veta Epiktétovej Príručky stoika:

„Niektoré veci sú v našej moci, iné nie. V našej moci je mienka, úsilie o niečo, túžba a odpor, skrátka všetko, čo je naším vlastným konaním. Mimo našej moci je telo, majetok, povesť, úrady, skrátka všetko, čo nie je naším vlastným konaním.“

Z tohto rozlíšenia vyplýva praktická rada. Starosť o veci mimo našej moci (počasie, názory druhých, minulosť) nám iba berie silu. Slobodu a pokoj nájdeme v tom, čo ovplyvniť môžeme: v našich úsudkoch, rozhodnutiach a činoch.

Neznepokojujú nás veci, ale naše mienky o nich

Druhá slávna myšlienka Príručky znie:

„Ľudí nepokojujú veci, ktoré sa dejú, ale mienky o tých veciach.“

Stoici tým netvrdia, že nič nie je zlé. Upozorňujú, že medzi udalosťou a našou reakciou stojí úsudok, a ten môžeme skúmať a meniť. Epiktétos radí povedať každému znepokojivému dojmu: „Si len dojem, a rozhodne nie to, čím sa zdáš.“ Na podobnom princípe, hoci s iným zdôvodnením, stoja niektoré postupy dnešnej kognitívno-behaviorálnej terapie.

Stoicizmus v praxi

• Ráno si ujasnite, čo je vo vašej moci. Plánujte svoje konanie, nie výsledky, ktoré závisia od iných.
• Keď vás niečo rozruší, zastavte sa pri úsudku. Čo si o situácii naozaj myslím? Je to fakt, alebo moja mienka?
• Berte veci ako požičané. Epiktétos radí nehovoriť „stratil som to“, ale „vrátil som to“. Pomáha to vážiť si to, čo máme, kým to máme.
• Nečakajte na lepšiu chvíľu. „Teraz je zápas, teraz sú olympijské hry, ktoré sa nedajú odložiť,“ píše Epiktétos.

Ktorú knihu čítať ako prvú

Začnite Epiktétovou Príručkou. Je najkratšia zo všetkých stoických textov: 53 krátkych kapitol, ktoré sa dajú prečítať za večer a potom sa k nim vracať. Zostavil ju Epiktétov žiak Arrianos ako výťah z učiteľových prednášok, aby ju ľudia mali stále poruke. Grécke slovo *encheiridion* znamená doslova „to, čo je v ruke“, teda príručka.

Po Príručke sa hodia *Hovory k sebe* Marka Aurélia. Ten Epiktéta čítal a vo svojich zápiskoch ho cituje. Kto chce dlhší a osobnejší text, siahne po Senekových *Listoch Luciliovi*.

Stoikov odporúčal aj Arnold Bennett v knihe Ako žiť naplno 24 hodín denne, praktickej príručke, ako využiť voľný čas:

„…nepoznám nič ‚aktuálnejšie‘, nič nabitejšie obyčajným zdravým rozumom, použiteľným v každodennom živote obyčajných ľudí, ako ste vy a ja, ktorí nenávidíme pózy, vyťahovanie sa a nezmysly, než Marka Aurelia alebo Epiktéta.“

Radí čítať každý večer jednu krátku kapitolu a ráno sa k nej v myšlienkach vrátiť. Pre Príručku stoika je to ideálny spôsob čítania.

Príručka stoika (Enchiridion) vychádza v novom kompletnom preklade ako e-kniha aj audiokniha. Ďalšie knihy o praktickej filozofii nájdete v téme Filozofia pre život a viac o autorovi na stránke Epiktétos.