Seneca

Lucius Annaeus Seneca (asi 4 pred naším letopočtom – 65 nášho letopočtu) bol rímsky filozof, spisovateľ a štátnik. Narodil sa v Cordube, dnešnej Córdobe v Španielsku, a mladosť prežil v Ríme, kde študoval rečníctvo a filozofiu.

Prežil život plný zvratov. Za cisára Claudia ho poslali do vyhnanstva na Korziku, po návrate sa stal vychovávateľom a neskôr radcom mladého Nera a patril k najbohatším a najvplyvnejším mužom ríše. Napokon sa od dvora stiahol, a keď ho obvinili zo sprisahania, musel na Nerov rozkaz zomrieť vlastnou rukou.

Seneca patrí popri Epiktétovi a Marcovi Aureliovi k najznámejším stoikom. Stoici učili, že dobrý život spočíva v súlade s rozumom a prirodzenosťou a že pokoj mysle nezávisí od majetku, slávy ani náhody. Seneca písal o týchto veciach zrozumiteľne a živo, v listoch a krátkych pojednaniach určených priateľom.

Spis O krátkosti života venoval priateľovi Paulinovi. Odmieta v ňom sťažnosti, že život je krátky: krátkym ho vraj robíme sami, keď svoj čas rozdávame, odkladáme a necháme sa zamestnať vecami, na ktorých nezáleží. Proti tomu stavia život venovaný múdrosti, v ktorom sa minulosť, prítomnosť aj budúcnosť spájajú do jedného celku.

Seneca sa číta dodnes, pretože jeho otázky sa nezmenili: kam mizne náš čas, prečo stále odkladáme to podstatné a ako žiť tak, aby sme na konci nemali pocit, že sme vlastne nežili. Jeho text je krátky, plný príkladov a dobre sa počúva.